Kapitola 1.

21. března 2011 v 18:42 | Pimpinela |  Kráska a zviera
Ahojky, aloha, zdravím,
Prvá kapitolka novej poviedky je na svete. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Čakám na vaše názory, sťažnosti, pripomienky atď. :D. Ja sa zas idem venovať diplomke, s ktorou sa nemôžem nejako pohnúť a zasekla som sa na mrtvom bode. :D Dúfam, že sa rýchlo odseknem a pôjde to ako po masle. Tak dosť kecou, prajem príjemné čítanie.

s pozdravom Pimpinela :)

P.s.: Ďakujem pepenke5 za betaread.



"Som tak rada, že si sa rozhodla aspoň ty prísť domov na prázdniny, keď už tvoj brat ostal v škole," Hermiona bola nadšená, že Rose bude týždeň doma. Keď sú deti v škole, dom je taký prázdny. Jediným jej spoločníkom je starý kocúr Krivolab. Aspoň on radostne pribehne k dverám, keď príde z práce unavená domov. Hermiona od radosti objala svoju dcéru Rose, útle ryšavovlasé pehavé dievčatko s nádhernými hnedými očami. Občas jej pripomínala Ronovu sestru Ginny. Nielen jej. Každý z rodiny si neodpustil poznámku ako veľmi sa na ňu podobá. Rose je na túto podobu patrične hrdá, pretože tetu Ginny má veľmi rada.
"Aj ja, mami!" odpovedala Rose a matka ju spokojne pustila z pevného objatia.
"Čo nového v škole? Niečo zaujímavé?"
"Nič moc. Musím stihnúť prečítať kilá kníh ako vždy," povedala apaticky.
Rose bola síce ešte len prváčka na Rokforte, ale každému už teraz bolo jasné, že svoju bystrosť a zodpovednosť zdedila po mame. Samozrejme, bola najlepšia v ročníku. Väčšinou bývala veselá, ale dnes sa jej zdala až príliš skleslá a smutná. Hermione sa na jej správaní niečo nezdalo.
"Ako dopadlo to povýšenie v práci, o ktorom si mi písala?" spýtala sa Rose.
"Skvele, zlatko. Dnes som robila testy. Bolo nás tam veľa, ale kamoška na personálnom mi povedala, že to vyzerá nádejne. Ak to vyjde, konečne si budeme môcť dovoliť opraviť kúpeľňu a kuchyňu. A možno by sme mohli ísť na dovolenku niekam k moru,"
"Gratulujem, mami," povedala akoby neprítomne.
"Rose, čo sa deje?" Hermiona sa ustarostene zamračila a pohladila Rose po ryšavých vláskoch.
"Keď som ťa vyzdvihla na stanici, tak si mala červené oči od plaču,"
"To sa ti zdalo mami," Hermiona neveriaco pozrela dcére do tváre. Bola si istá, že sa jej to nezdalo. Dcéru niečo trápi, chce vedieť čo.
"Vieš dobre, že mi môžeš povedať všetko, zlatko,"
"Ja viem, ale nechcem o tom hovoriť,"
"Naozaj?" Hermiona sa nedala odradiť. Rose začala váhať a napokon prikývla.
"No dobre. Malfoy, teda Scorpius, on," Rose sa prudko nadýchla, " často ma uráža, že som špinavá humusáčka. Aj dnes vo vlaku a potom do mňa sotil a povedal, že nech neničím vzduch a potom si utrel ruky do habitu," Rose sa zas nahrnuli slzy do očí, keď si na to spomenula.
"Nič som mu neurobila, mami!" fňukla. Rose bola v tomto presne ako jej matka. Bola veľmi citlivá a takéto urážky znášala veľmi ťažko. Hermiona dcéru ihneď objala. Vzbĺkol v nej hnev. Čo si to ten zasran dovoľuje k jej dcére! K jej milovanej jedinej dcére. Toto bolo posledný raz! Nebude si k nej dovoľovať tak, ako si k nej dovoľoval Draco, keď boli na škole! Nemá právo. To je nezodpovednosť, takto vychovávať syna.
"Toto nedovolím,"
"Mami, kašli na to. Je to debil. Ja to nejako zvládnem," Rose sa snažila byť silná a potláčala valiaci sa potok slz. Hermiona to však nemienila nechať tak. Určite sa to bude opakovať a Rose to bude ničiť. Je nutné zakročiť!
"Zlatíčko, ale toto nemôže! Je to neslušné a navyše je to šikanovanie. To by nemal. Zajtra si pohovorím s jeho rodičmi a napíšem pani riaditeľke," Rose sa uvoľnila z maminho objatia a začala protestovať.
"Mami, hlavne to nie! Prosím ťa. Vieš, čo bude nasledovať potom? Bude to ešte horšie," zasťažovala si Rose a pokrútila hlavou.
"Ublížil ti ešte nejako inak? Použil na teba zaklínadlo?"
"To nie mami! Ale je to také ponižujúce," Rose si vytiahla z vrecka zhúžvanú vreckovku a utierala si slzy z tváre.
"Nedovolím, aby niekto škaredo nadával mojej dcére. Jeho rodičia by mu mali vysvetliť, že takéto veci sa nehovoria. Večera bude za hodinu," tým sa cela debata skončila. Takto vychovávať deti, ts! Čo iné by mohla čakať od Malfoya?
Hermiona bola počas varenia hustej cibuľovej polievky maximálne vytočená. Suroviny do polievky nekrájala, ale priam sekala a do hrnca ich hádzala tak agresívne, že vyskakovali von. Vôbec jej nevadilo, že budú všade naokolo, len nie tam, kde by mali byť. Nakoniec sa jej polievku predsa len podarilo dovariť, hoci kuchyňa vyzerala ako po boji.
"Malfoyovci! Do žeravého kotla s nimi!" povedala nahlas Hermiona zúrivo a hodila utierku na stôl.
"Mami?" ozvalo sa z chodby. Hermiona sa zľakla.
"Hovorila si niečo?"
"Rose, príď za chvíľku na večeru," povedala napokon. Pustila sa do rýchleho upratovania kuchyne a snažila sa upokojiť, aby Rose nevidela jej rozhorčenie. Nikdy jej nepovedala, že mala v škole problémy so Scorpiusovým otcom. Osočovanie, urážky a výsmech, na to bol Draco expert. Na minulosť chcela čím skôr zabudnúť. A po tom, čo sa mal v práci Ron škaredú nehodu, následkami ktorej zomrel, chcela všetku minulosť navždy pochovať.
Všetko, čo robila, robila kvôli deťom. Bez nich by sa z Ronovej smrti úplne zbláznila. Oni dvaja jej dodávali silu žiť. Rozhodla sa, že na druhý deň zájde za Dracom a jeho ženou a vážne sa s nimi porozpráva. Písanie listu zatiaľ odloží na neskôr.
...
"Dobrý deň, chcem hovoriť s pánom domu," povedala Hermiona domácej škriatke, ktorá jej otvorila dvere na sídle Malfoy Manor 2.
"Dobrý deň," odzdravila zdvorilo škriatka a ustráchane upriamila na návštevu veľké kukadlá.
"Asi nie ste ohlásená lebo...," než stihla dopovedať, Hermiona už vkročila do chodby.
"Je tu niekto z Malfoyovcov? Zaveď ma k nemu," Hermiona bola stále veľmi nahnevaná a nedala sa odradiť protestmi škriatky.
" Áno, je v obývačke. Miestnosť úplne na konci, ale tam nemôžete...," než stihla škriatka dopovedať a nejako zastaviť Hermionu, už bola vo dverách veľkej obývačky. Boli otvorené, tak bez pozvania vkročila dnu. Pri okne stál muž s dlhými rozpustenými platinovými vlasmi, vysokou postavou, elegantnom čiernom habite a niečo sledoval z okna. Bola si istá, že je to Draco.
"Potrebujem s tebou hovoriť o tvojom synovi. Myslím si, že výchova tvojho syna silne pokulháva. Mal by si sa zamyslieť nad tým, čo pred synom povieš. Vtĺkaš mu do hlavy samé nezmysly. Si hlupák, ak nedokážeš pochopiť, že vojna už skončila a to, kto má aký pôvod, nie je podstatné. Už ma tie reči o čistej krvi a iných hlúpostiach fakt otravujú. Moja dcéra si nezaslúži, aby sa k nej správal ako...," postava sa otočila a Hermiona takmer spadla z nôh.
Nebol to Draco, ako sa mylne domnievala. Oproti nej stál jeho otec, Lucius Malfoy a prekvapene si ju prezeral. Stále pôsobil autoritatívnym a chladným dojmom. Stále elegantný a uhladený. ´Ako to ten chlap robí, že to vyzerá akoby nestarol?´ Pomyslela si, no jeho výraz v tvári ju vrátil naspäť do reality. Nedokázala sa ani pohnúť. Doteraz chrlila ako sopka, jedno slovo za druhým, no momentálne nedokázala ani pípnuť. Jeho sebavedomý pohľad, ju úplne znehybnil.
...
'Nejaká ženská ho nazvala ho hlupákom?' Pohoršoval sa Lucius nad takouto drzosťou.
´Čo si tá hus dovoľuje? A kto to je vlastne a kedy stihla prísť?´ Keď sa otočil, nevyšiel z údivu, kto pred ním stál.
...
"Aj vám dobrý deň, pani Weasleyová," precedil pomedzi zuby. Jeho tvár bola zrazu nahnevaná a plná odporu. Akoby nie, keď mu pred malou chvíľkou nadala do hlupákov. Ale za trápenie jej dcéry môže aj on, pretože on svojmu synovi vtĺkal do hlavy podobné nezmysly.
"Čo tu robí-robíte?" zakoktala sa. Bola šokovaná. Sebavedomo zdvihol hlavu. Sivé oči z nej nespúšťal a zabodávali sa do nej ako oceľový nôž.
"Som na návšteve u syna," povedal automaticky a podišiel bližšie k Hermione. To ju konečne donútilo pohnúť sa a cúvla o dva kroky dozadu. Cítila sa zrazu ohrozená.
"Aha,"
"Pani Weasleyová, dúfam, že ma nechcete fyzicky napadnúť. Ja chápem, že môžete mať z bývalého Smrťožrúta strach, ale musím vás uistiť, že ten prútik skutočne nie je nutný. Inak vás budem žalovať za napadnutie mojej osoby a neoprávnený vstup na cudzí pozemok,"
Hermiona si neuvedomila, že v ruke pevne zovrela prútik v tom okamihu, keď sa priblížil. Bol to reflex.
"Prepáčte. Samozrejme, že ho nepoužijem," Ešte to by jej tak chýbalo ku šťastiu, nejaká neoprávnená žaloba. Hermiona si bola istá, že očervenela až po končeky vlasov. Prútik schovala. Dočerta, ale prečo som sa mu ospravedlnila? Mimochodom je to aj jeho vina, ako Draco vychováva syna. Nadávala si. Mala prútik len schovať. Tým mu dala najavo, že sa ho bojí.
"Ehm, rada by som hovorila s Dracom alebo jeho ženou,"
"Nie je tu, ako ste mohli zistiť. Čakám tu na neho, pretože tiež s ním potrebujem hovoriť. Nechápem však, čo osoba ako ste vy, môže chcieť od môjho syna alebo jeho ženy," Osoba ako ja? To myslel určite ako ja, humusáčka, domyslela si Hermiona.
"Porozprávať sa o mravoch a slušnom správaní. Čo bolo pre vašu rodinu odjakživa španielska dedina! Tak ja prídem inokedy," Neodpustila si štipľavú poznámku a rozhodla sa okamžite vydať na ústup, než ju začne urážať, ona sa neovládne a žaloba o fyzickom útoku bude opodstatnená. Jej narážku o slušnom správaní očividne ignoroval. Len sa silene usmial.
"V práci sa vám asi príliš nedarí, však pani Weasleyová," Očami pozorne skúmal jej postavu a oblečenie. Hermiona mala oblečený starý ošúchaný kostým. Obľúbený a podľa nej stále vyzeral ešte obstojne. Ani s líčením to príliš nepreháňala. Na čo? Nešla predsa na rande, ale na rodičovský rozhovor. Pohŕdavo sa zatváril a oči akoby hovorili: ty si stále len nikto a ja som stále bohatší a vplyvnejší.
" Práve naopak, očakávam povýšenie. Súdiť ľudí podľa obalu nie je rozumné, pán Malfoy," zaškerila sa Hermiona sebavedomo a spokojne, že mu vrátila úder. Jeho meno z jej úst znelo ako odporná nadávka. Lucius prekvapene nadvihol obočie. Otvoril ústa, akoby chcel niečo odseknúť, ale Hermiona ho predbehla.
"Prosím, odkážte vášmu synovi, že sa zastavím. Dovidenia,"
"To si vybavte s ním sama," povedal podráždene, no Hermiona už bola na chodbe. Už viac by nezniesla jeho pohľad plný odporu a znechutenia.
Keď vyšla zo sídla, stále jej srdce bilo ako zvon. Uf, to nečakané stretnutie jej zdvihlo tlak na maximum. Stačí jej, že ho občas zazrie na ministerstve. Žalúdok jej v tom momente spravil niekoľko sált. Neznáša ho! Slizký odporný had.
"Pako jeden nafúkaný, chrapúň, neokrôchanec, hulvát, " chrlila jedno šťavnaté slovo za druhým.
"Hermiona, okamžite prestaň! Upokoj sa a dýchaj!" prikázala si nahlas. Predsa ju nerozhodí stretnutie s tým nafúkancom. S Dracom a jeho ženou si to vybaví inokedy.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sonick Sonick | 22. března 2011 v 19:00 | Reagovat

hezkyyy.....přiznám se, že nemám ráda povídky kde má hermiona děti a jmenuje se Weasleyová....ale tady to překonám díky Luciusovi :-) už se třesu na další kapitolku :-P  :-P

2 Maya Maya | Web | 23. března 2011 v 12:49 | Reagovat

Ahoj... tak táto poviedka má úplne pohltila... som rada, lebo nejako si ma navnadila na tento pár... budem sa tešiť na ďalšiu kapitolu:-)

3 nadin nadin | 25. března 2011 v 23:00 | Reagovat

Hermi sa rozbehla :-D , až tak, že na slušné vychovanie zabudla ona :-D  :-D
Čo len z toho bude?
Nič dobré a na to sa zvrátene teším.
Vďaka 8-)

4 Rikutharia Yuri de Natsume Rikutharia Yuri de Natsume | Web | 27. března 2011 v 12:27 | Reagovat

ohhohoooo, je to fakt dobré! :D teším sa na ďalší diel, dúfam, že bude skoro xD

5 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 27. března 2011 v 12:28 | Reagovat

Jejha a teraz fakt neviem čo napísať, keďže som ti to už na skype vychválila do nebies :D :D

6 NeFeReT NeFeReT | Web | 12. dubna 2011 v 11:31 | Reagovat

Hermiona sa nejako sopsula :D hehe stáva sa z nej výtržníčka :) hoci Luciusa nemá veľmi rada, ale poviedku si prečítam zatiaľ ma zaujala.

7 Emily Emily | Web | 12. dubna 2011 v 21:23 | Reagovat

Ajaj, teď si zavařila :-P

8 Kajka Kajka | 13. srpna 2011 v 14:51 | Reagovat

Tááákže tak asi v skratke..Nebudem písať siahodlhé komentáre-mám taký pocit že Mia bude robiť u Malfoya v kancli, či?
Nič viac asi nedodám.Až na to, že si mohla Mija všimnúť že to nieje Draco ale jeho otec..:D Ciže Lucius ma dlhe vlasy, ale skvelé..:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.