Kapitola 10.

9. listopadu 2013 v 23:10 | pimpinela |  Z kaluže, do blata
Zdravím Vás, opäť po dlhšej dobe. Dúfam, že sa máte fajn. Dnes prinášam kapitolku k ff Hviezdnemu prachu, teda k poviedke Z kaluže do blata. Poviedka sa pomaly chýli k záveru. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Prajem príjemné čítanie.
S pozdravom a prianím pekného zbytku víkendu
Pimpinela

p.s.: Ďakujem Mirke za opravu preklepov, ktorých som sa dopustila :) :D



Septimus na poslednú chvíľu rýchlym pohybom schoval do tajného vrecka na Gabrielinej spodničke krátku dýku. Gabrielu prekvapil chladivý kov a ľahké pohladenie. Nemal čas jej nič vysvetľovať, pretože Jordy s vojakmi boli už pri nich. Septimus Gabrielu zdrapol za rameno a pomohol jej vstať drsným trhnutím.

"Tento krát ťa šťastie nadobro opustilo Gáby. Jeho si neomotáš okolo prsta ako sa ti to darilo s mojim služobníctvom," uchechtol sa Jordy vzrušene. Bol pobavený a potešený horlivou snahou princa. Svoju úlohu berie vážne a to sa mu páčilo.
"Mimochodom, tvoj verný Morton je už po smrti," povedal Jordy Gabriele, ktorá sa snažila vytrhnúť svoju ruku zo Septimusovho bolestivo tvrdého zovretia.
"Klameš," precedila pomedzi zuby Gabriela značne vyvedená z miery a s mužom prestala okamžite zápasiť.
"Keď myslíš, ale držal sa statočne. Vydržal odolávať svorke besných psov celkom dlho. Nakoniec, ale príroda bola silnejšia. Pripúšťam, krvavé divadlo,...ale trest si za neposlušnosť zaslúžil."
Septimus trochu uvoľnil pevný stisk Gabrieliného ramena a teraz ju pre zmenu podopieral. Jej odpor ustál a cítil, že sa čoskoro zloží. Stratila farbu a roztriasla sa. Málo kedy videl človeka s takou zlobou v očiach, akú mal teraz Jordy.
"Jordy je mi z teba zle! Ako si mohol...," Po Gabrielinej bledej tvári sa skotúľalo pár ťažkých slz. Ako len môže byť tak krutý! Chudák Morton, on zomrel kvôli nej. Za nič predsa nemohol! To Morton ju brzdil, aby nerobila hlúposti. To si nikdy neodpustí. Predsa nemohol Jordy zájsť tak ďaleko, že by ho dal roztrhať túlavým psom? Alebo je jej brat až taký zlomyseľný diabol?
Jordy zoskočil z koňa a rozkázal, "Vezmite mu všetky zbrane," Napriek tomu, že Septimus splnil svoju časť dohody bol obozretný a nechcel žiadne prekvapenia z princovej strany. Myslel na jeho nebezpečnú povesť a príliš mu neveril.
"Svojich obchodných partnerov väčšinou nezvyknem zabíjať," povedal Septimus s úškrnom. Takéto jednanie bolo v obchode neprípustné. Týmto strany dávajú najavo svoju nedôveru a ako môžete s takým človekom uzavrieť obchod dva krát?
"Iste, ale ako to môže skončiť po naplnení našej dohody, to je už iná vec," Jordy si Septimusa podozrievavo premeral.

Septimus si teraz dal veľmi záležať na tom, aby sa ku Gabriele správal surovo a jeho tvár zostala chladná. Musel, lebo tušil blížiacu sa skazu. Zvládal to dokonale, pretože sa mu darilo zmiasť aj Gabrielu. Jediné čo jej pripomínalo, že sa ho nemusí báť bola zbraň, čo jej na poslednú chvíľu stihol dať. Septimus počítal s tým, že Jordy ho má za nepriateľa a nie za obchodného partnera a zbrane mu vezmú, ale prešacovať zajatkyňu po predchádzajúcej naháňačke, Jordyho nenapadne. Napokon im Gabrielin posledný pokus o útek nahrával do kariet a dodával ich hre dôveryhodnosť. Hlavne ak svoju sestru aspoň trochu pozná. Keby mala zbraň, proti svojim väzniteľnom by ju už dávno použila. Nie je vôbec zbabelá. A mal pravdu, prehľadať Gabrielu, Jordymu ani len nenapadlo. Teraz mu myseľ zatemnila vidina vykonania zvrátenej pomsty.
Jordy neohrabane stisol sestrinu tvár a prinútil ju, aby sa mu dívala do očí. S úškrnom si vychutnával jej porazenectvo, bezmocnosť a zúfalstvo.
Pomstí sa za tie problémy, ktoré mu spôsobila, za premárnené spojenectvo s bohatým Blaywayom. Nevďačnica, ktorá si myslí, že môže mať všetko. Vychutná si jej porážku.
"Najprv ten medailón!" povedal Septimus a Jordyho ruku odstrčil od Gabriely.
Jordy siahol do vrecka a vytiahol balíček starostlivo zviazaný v hrubej koži. Rozviazal ho a v ruke sa mu zaleskol oválny prívesok zo sýto zeleného smaragdu s rubínmi pripevnený na hrubú retiazku z tepaného striebra.
"A tiež návod!" Dodal Princ prezieravo.
"Svoje dohody plním, drahý princ. Rád ti to predvediem na tejto pobehlici," Jordy sa rozžiaril nadšením nad svojim geniálnym nápadom. Teóriu ovládal, ale zatiaľ ho na nikom nepoužil. Nemal odvahu a nechcel aby sa rozkríklo, že vlastní takéto bohatstvo. Stačilo by podozrenie a mohol by o svoj drahocenný majetok prísť. Ak by niekto z jeho nepriateľov zistil čo má, použili by to proti nemu. Mlčal o svojom bohatstve, dokonca aj keď bol opitý pod obraz boží. Mrštne obišiel Septimusa zdrapol Gabrielu a medailón jej vtisol do pravej ruky. Pri tom si dával veľký pozor, aby sa on sám medailónu nedotkol ani na najmenšom kúsku kože svojho tela.

"Uži si to sestrička!" zasmial sa Jordy na plne hrdlo ako blázon.
"Ako môžeš vidieť, je to jednoduché, len sa ty sám nesmieš dotknúť tej diabolskej veci," medailón starostlivo zabalil do látky. Tešil sa z pomsty, ktorá sa konečne naplnila. Zbavil sa jej a pri tom to môže jednoducho zvaliť na princa. Každý predsa vie, že Septimus nemá s nikým zľutovanie. Alebo by sa mohol princa jednoducho zbaviť. Svetu by tým spravil akurád tak láskavosť. Nikto predsa nechce za budúceho kráľa diktátora, akým by sa určite stal najmladší kráľov syn.
Gabriela vykríkla a zrútila sa k zemi. Na tvári sa jej zjavil smrteľný výraz zdesenia a neprítomnými očami hľadela niekam do neba. Ruky kŕčovito zatínala do trávy a celá sa triasla. Vytratila sa z nej všetka farba a vyzeralo to, že čoskoro aj život. To čo sa dialo s Gabrieliným telom doteraz plným života a energie, ho skutočne vydesilo. A nebolo jednoduché len tak niečím vydesiť princa. Snažil sa byť chladný, nezúčastnený a odhodlaný ako doteraz.
"Teraz by si mi mal predviesť zrušenie tej kliatby," Septimus v očakávaní nadvihol spýtavo obočie.
"To nebolo súčasť dohody," Povedal Jordy ľahostajne a otočil sa chrbtom k Septimusovi. To čo sa dialo z jeho sestrou ho prestalo zaujímať. Pomsta bolo dokonaná.

Septimus sa v tom momente sklonil ku Gabrielinému telu skrúcajúcu sa v kŕčovitej agónií a tak aby to nevidel nikto z prítomných rýchlo si vzal si svoju dýku. Bolo to príšerné čo sa s to s ňou dialo.
V Septimusovi to začalo vrieť a prestával sa tak chladnokrvne ovládať ako doteraz. Všetko mu už bolo jedno. To čo sa dialo jeho bojovníčke musí okamžite prestať.
"Čo si jej to spravil?" zavrčal Septimus, zdrapil Jordyho pod krk. Jordyho vojaci prekvapene sledovali Septimusa, ale neurobili nič. Vydesilo ich to čo sa dialo s pani Gabrielou. Hoci museli poslúchať Jordyho, mladú slečnu mali radi. Mlčky súhlasili s princom. Gabriela si nič takéto hrozné nezaslúžila.

"Vidí všetky svoje najdesivejšie spomienky a predstavy stále dookola. Ale nikto to vraj nevie presne. Pretože všetci kto mali tú česť dotknúť sa medailónu ostali v tomto stave do konca života. A ten príde čoskoro, pretože zomrie od strachu...,"zasmial sa chrapľavo.
Septimus stisol Jordymu krk a dýku mu pritisol k rebrám.
"Ako to zastaviť?"
Odpovedal mu len smiech. Septimus mal už toho blázna po krk a začal ho škrtiť. Jordy sa bránil a chrapľavo prikazoval prizerajúcim sa vojakom aby mu pomohli. Muži miesto toho aby ho poslúchli, odstúpili niekoľko krokov dozadu a odhodili zbrane na zem.
"Nie je tu nik, kto by bol na tvojej strane. Som si takmer istý, že by jedine ona nedovolila napriek tomu, čo všetko si jej spravil a musela si vytrpieť, aby som sa ťa zbavil raz a navždy." Septimus povolil stisk
"Tak aj teba zmanipulovala...mohol som si myslieť, že aj ty jej naletíš na tu sladkú tváričku,"
"Dosť!" zahrmel Septimus. Už tie jeho kecy nemohol počúvať. Gabriela si toho už vytrpela viac než dosť. Nielen s Jordym ale aj s ním! Teraz chápal, prečo Gabriela tak vytvalo utekala. Tá vec s Blaywayom bola už posledná kvapka.
" Teraz hovor ako to zastaviť!" zavrčal.
"Nikto to nezastaví...iba smrť!"
Septimusa to už nebavilo. Napriahol sa a celou silou mu päsťou udrel do tváre. Jordy zakvičal od bolesti. Z Jordyho zlomeného nosa a rozgniavenej pery okamžite valila krv a stekala po tvári až na oblečenie. Niektorý z vojakov zašomral, že konečne Jordy dostal to o čo si koledoval už dávno.
"Posledný krát sa ťa spýtam," Septimus hovoril pomaly a zreteľne.
"AKO TO ZASTAVIŤ?" zatriasol s ním.
"To mi ten žltý bastard neprezradil a ani som to nechcel vedieť," povedal prskajúc krv a pohŕdavo sa pozeral Septimusovi priamo do očí.
"Jediné čo ťa teraz chráni je to, že je Gabriela zatiaľ živá. Nikdy by mi neodpustila kebyže ťa zabijem, to som si istý. Takže jediné, čo ťa pred ostrím môjho meča chráni je ona. Ak zomrie zomrieš aj ty!"
"Som najmladší syn Vášho kráľa a týmto Vám nariaďujem, aby ste tohto zbabelca zviazali a strážili aby nezdrhol." Prikázal Septimus vojakom.
Vojaci súhlasne pokývali hlavou a okamžite sa dali do práce. Septimus sa na nič nemusel pýtať vedel, že títo muži sú na Gabrielinej a jeho strane. Inak by už dávno konali.
Septimus podišiel ku Gabriele ležiacej na zemi.
Jej bledé telo sa zvíjalo v hrôzostrašnej agónií. Zohol sa k nej aby ju zdvihol no v tom monente začala kričať a krútiť sa ešte viac.
"Pšš, Gabriela, neboj sa. Všetko bude v poriadku. Nenechal som ťa zomrieť vtedy v lese a neurobím to ani teraz," povedal jemne a pohladil ju po vlasoch a studenom spotenom čele. Trošku sa upokojila a prestala kričať, ale jej stav bol v podstate stále rovnaký. To čo s mladou dievčinou prekypujúcou životom za pár sekúnd spravila sila toho amuletu bolo hrozivé.
Septimusa vytáčala vlastná bezmocnosť. Prikázal vojakom, aby mu dali ich plášte, do ktorých Gabrielu zabalil. Bola tak studená, musel ju udržiavať v teple než ju dostanú k teplému krbu v ich sídle.


"Daj mi ten amulet!" Sám si ho vzal z Jordyho vrecka. Opatrne ho odokryl. Bol oválny z jedného kusu smaragdu, do ktorého bol v strede vsadený malý rubín a okolo neho bolo 5 symbolov. Pravdepodobne runových. To mu nič nehovorilo. Tomu sa rozumeli veštci, alebo čarodejnice. Čarodejniciam sa nedalo veriť. Vždy si hľadia len svojich záujmov a nakoniec by po ňom požadovali protislužbu, ktorá by ho buď stála život alebo by stratil to na čom mu záleží. Veštec za peniaze spraví všetko. A o jednom takom našťastie vedel.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MIRA MIRA | 10. listopadu 2013 v 10:56 | Reagovat

Toto je moja obľúbená poviedka. :-D Keď som zistila, že si začala písať jej ďalšiu časť, tak som trpezlivo čakala až ju pustíš von. :-)
Teda, ten Jordy je taký hajzel. Gabriela si to vôbec nezaslúžila, to skôr on. :-( Dúfam, že Semtimus nájde rýchlo niečo ako ju toho prekliatia zbaviť.
PS: Našla som zopár chýb, ale nebudem ich zatiaľ vypisovať. Sú to skôr preklepy alebo slová, ktoré si náhodou zopakovala po sebe v jednej vete.

2 MIRA MIRA | 10. listopadu 2013 v 11:29 | Reagovat

Toto je moja obľúbená poviedka. :-D Keď som zistila, že si začala písať jej ďalšiu časť, tak som trpezlivo čakala až ju pustíš von. :-)
Teda, ten Jordy je taký hajzel. Gabriela si to vôbec nezaslúžila, to skôr on. :-( Dúfam, že Semtimus nájde rýchlo niečo ako ju toho prekliatia zbaviť.
PS: Našla som zopár chýb, ale nebudem ich zatiaľ vypisovať. Sú to skôr preklepy alebo slová, ktoré si náhodou zopakovala po sebe v jednej vete. :-)

3 pimpinela pimpinela | E-mail | 10. listopadu 2013 v 12:28 | Reagovat

[2]: Mirka, som veľmi rada, že je toto tvoja obľúbená poviedka. Veľmi ma to teší. Inač ďakujem za upozornenie na chyby. Je to možné, že sú tam. Keď som to vkladala na stránku už som na to ani nevidela, ale chcela som to už zverejniť. Ešte večer k tomu sadnem a skúsim ich odstrániť. Inač kľudne mi ich môžeš poslať mailom ak sa ti chce :D. Ďakujem za komentár.

4 MIRA MIRA | E-mail | 10. listopadu 2013 v 17:50 | Reagovat

[3]:Akosi mi to nejde odoslať z emailu. Prípadne mi na môj prepošli prázdny mail.

5 nadin nadin | 10. listopadu 2013 v 21:02 | Reagovat

Kto si počká, ten sa dočká - platí ako pre mňa, tak i pre Septima :D:D
Stále mi nejde do hlavy, ako môže byť brat na sestru taký hnusný, no ale gény sú sviňa, niekedy sa rozbehnú celkom naopak.
Počkám si, čo bude ďalej :D:D

6 vesely smajlik vesely smajlik | Web | 10. listopadu 2013 v 22:24 | Reagovat

Jaaa som to vedela :) Už od rána mi čosi našepkávalo znovu sa pozrieť na túto stránku (nieže by som to nerobila aspoň raz do týždňa :-D ) a voilá ďalšie výborné pokračovanie je na svete :)
Avšak pravdu povediac sa desím záveru a hlavne toho, že bude záporný O_O
Aj keď už chcem vedieť čo bude koniec, no im to asi súdené nie je :( Či? Ešteže je to fanfiction :)a vo ff sa všetko môže stať :D

7 pimpinela pimpinela | Web | 10. listopadu 2013 v 23:02 | Reagovat

[5]:ďakujem za komentík. No Jordyho zmenil chľast, chamtivosť a závisť. On je trochu psycho :D.

[6]: tak mala si dobré tušenie :))Neboj sa, chcem to ukončiť kladne :D. Ale pšt, viac prezrádzať nechcem :D :D Ďakujem za komentík. :)

8 vesely smajlik vesely smajlik | Web | 11. listopadu 2013 v 15:39 | Reagovat

[7]: Supér :-D Aj keď tu sa potom naskytá ďalšia otázka, kladne pre koho? O_O No dobre, radšej sa nechám prekvapiť :-D

9 pimpinela pimpinela | 11. listopadu 2013 v 15:41 | Reagovat

[8]: v tom zmysle, že to nebude žiadna dráma a nedôjde k smrti :D :-x  :-x

10 DorkaJ. DorkaJ. | Web | 11. listopadu 2013 v 18:41 | Reagovat

[9]: Fuh som si vydýchla :)

11 vesely smajlik vesely smajlik | Web | 11. listopadu 2013 v 18:42 | Reagovat

[10]:Hups akosi mi to prehodilo meno :)

12 mini mini | 12. listopadu 2013 v 17:14 | Reagovat

Super, je celá tato poviedka a tato časť uplne.  Som to vobec nečakala, že ten brat je až taká zrúda. Už sa teším ako to skončí aj keď mi bude smutno, že je už koniec :-D .

13 pimpinela pimpinela | Web | 12. listopadu 2013 v 19:59 | Reagovat

[12]: Ďakujem. :)) Všetko musí raz skončiť, bohužiaľ. Ďakujem za komentár :)

14 Chavelierka Chavelierka | 16. listopadu 2013 v 23:00 | Reagovat

Doporučovala bych Septimovy, aby ten medailonek strčil i Jordymu - jen tak pro srandu. :-?
Někdy se ta rodina hold nepovede, škoda, že si příbuzné nevybíráme :-D
Jordy by se narodil do královské rodiny, Septimus by ho elegantně odpravil hned na začátku a byl by pokoj :-D
Pevně věřím, že nám Gáby zachráníš, jinak za sebe neručím - mohla bych si chtít Septima ukořistit pro sebe 8-)
Jsem zvědavá, jestli se dozvíme, zda ten medailonek dělá skutečně to, co říkal náš milý bratříček.
Každopádně zajímavá kapitola ;-)

15 pimpinela pimpinela | Web | 1. prosince 2013 v 22:33 | Reagovat

[14]:jj, presne tak, rodina je niekedy horšia než cudzí...
ďakujem za komentár :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.