Sociálny experiment

31. října 2014 v 19:58 | Pimpinela |  Poviedky na prianie
Ahojte, zlatí moji. Konečne sa Pimpinelka zobudila z letargie a niečo dala dohromady. Táto poviedka je poviedkou na prianie pre AnetKa74. Prepáč, že mi to opäť tak dlho trvalo. Dúfam, že ti nebude vadiť štýl, akým som poviedku napísala. Proste nemohla som prísť na to, ako by som hoc čistokrvnú Hermionu inak prinútila, aby chcela prejsť do Slizolinskej fakulty a splniť tak tvoje zadanie. Poviedka ma nakoniec jednu, ale dlhú kapitolu. Dúfam, že sa ti bude páčiť a ďakujem, že si mi dala zadanie.
S pozdravom
Pimpinela

p.s.: Ďakujem za betaread M.



Pondelok 1.9.
Milý denníček, och toto je detinské. Radšej ťa nazvem iba pergamen. Denníky som si nikdy nepísala a nemienim s tým začínať! Tak teda milý pergamen, potrebujem sa niekomu zdôveriť a utriediť si myšlienky v hlave. Nemôžem sa zdôveriť priateľom, pretože by ma nepochopili a potrebujú čas, aby si zvykli na novinky. Aj ja si musím na to všetko zvyknúť.
Doteraz som žila obyčajným životom, mala som skvelých rodičov, ktorí mali obyčajnú prácu, bývali sme v obyčajnej štvrti v celkom obyčajnom dome. Všetko sa zdalo byť obyčajné a nudné. Až kým som nezistila, vďaka svojej neutíchajúcej túžbe po informáciách a faktoch, pravdu o tom kto v skutočnosti som. Keby som nezašla do školskej knižnice do zakázanej časti a nenarazila na úzky sivý zakladač na dokumenty, mohla by som ďalej žiť v milosrdnom klamstve. Ale bohužiaľ, alebo chvála Merlinovi, sa mi do ruky dostali spisy s mojím vlastným menom, ktoré prevrátili môj svet hore nohami! Bola som zvedavá a za svoju zvedavosť som zaplatila. No, vlastne neviem, čo bolo lepšie. Ako zastánkyňa pravdy by som mala byť hrdá na toto odhalenie. Ale nie som! Cítim sa oklamaná a využitá. Asi ako laboratórna myš. Svojich rodičov som milovala. Asi ich milujem stále hoci to nie sú moji skutoční rodičia, ale iba pestúni. Moji skutoční rodičia zomreli v tom istom roku kedy Ten koho netreba menovať zabil Harryho rodičov. Ako tvrdia dokumenty, ktoré som našla boli to Smrťožrúti Amanda a Kian Burk, ktorí napadli skupinku aurorov, pretože od nich chceli získať citlivé informácie. Títo aurori sa ubránili a keď zistili, že tento párik mal dieťatko, mňa, rozhodli sa, že ho zachránia a dajú ho na adopciu. Nakoniec som vraj skončila ako "subjekt," v Inštitúcií pre vedu a výskum, a rozhodli sa, že ma zaradia na projekt s názvom "Sociálny experiment".
Pri Merlinovi, som pokusný králik. Cítim sa oklamaná. Vlastne teraz vôbec neviem kto som. Celý môj doterajší život bola iba pretvárka a lož. Moje skutočné meno je Hermiona Burková a pochádzam z čistokrvného a váženého rodu čarodejníkov s temnou povesťou.
Sociálny experiment je názov projektu, ktorý mal skúmať, či sa geneticky môžu prejaviť sklony ku zlu. Či dokáže potomok čarodejníkov s temnou minulosťou, čistým rodom a slizolinskou históriou vzdelávania pod vplyvom výchovy muklov s nimi vychádzať a stať sa prispôsobivý alebo sa u tohto jedinca prejavia najmä vlastnosti a charaktery geneticky zdedené.
Teraz však cítim, že nepatrím do Chrabromilu. Nemôžem sa dívať do tvári ľudí , s ktorými som vyrastala ako Hermiona Grangerová, bez pocitu viny. Bez toho, aby som nemala dojem, že to ja som tá podvodníčka. To ja som všetkých podviedla. Možno viac pochopím to, kým som a kam skutočne patrím, keď budem študovať vo fakulte, v ktorej študovali aj moji rodičia. Viem, že tam mám viac nepriateľov ako priateľov a ani nečakám, že sa ku mne budú správať priateľsky. Vlastne veľmi sa bojím. Ale chcem to skúsiť. Dúfam, že to Harry s Ronom pochopia. Chcem sa osobe a svojich skutočných rodičoch dozvedieť viac.


Utorok 2.9.
Pergamen, opäť potrebujem trošku upokojiť svoju myseľ.
Moji takzvaní priatelia to nepochopili! Proste nie. Iba sa ma snažili prehovárať a dohovárať, vraj sa nič na tom nemení. Že som stále rovnaká a že sa nemám snažiť byť niekto iný. Nič nemôže ovplyvniť to, kým som teraz. Ani skutočnosť, že moja minulosť a moji príbuzní boli Smrťožrúti. Dumbledore s mojou žiadosťou nemal problémy, hoci sa vyhováral na to, že o tom v ktorej som fakulte nerozhodujú gény, ale povaha človeka. A triediaci klobúk sa nemýli. On zvážil všetky dôležité skutočnosti a nevidel vo mne nič, čo by patrilo do Slizolinu. Vytiahol ho aj tento krát. No povedala som mu, že viem sama najlepšie, čo chcem. A teraz chcem preradenie. Vraj to chápe, a ak je to moje želanie, rád mu vyhovie.
Ten starý mrzutý dedko si myslí, že má recept na každé starosti. Nie! Nič nechápe. Musím zistiť o svojich rodičoch viac. Zabudla som poznamenať, že sa po mojom výstupe klobúk trochu urazil. Vlastne ani sa nečudujem, asi som to trochu prehnala.

Pondelok 8.9.
Dlho som sa neozvala, lebo nebol dôvod. V Slizoline to celkom ujde. Nie je to tu príliš priateľské, ale aspoň ma nikto neobťažuje a neuráža. Vlastne dokonca sa snažia byť zdvorilí a pomáhajú sa mi tu zorientovať. Pripisujem to tomu, že moji rodičia boli naozaj vplyvní. Až teda na Draca a Pansy, ktorí ma vôbec nemôžu vystáť a vždy keď vojdem napr. do klubovne a sú tam, proste odídu a Draco si neodpustí nejakú poznámku. Alebo keď som pri stole niečo si zašepkajú zasmejú sa a odídu. Neviem prečo by som sa mala nad tým trápiť. Môžem sa na nich vykašlať. Akurát včera sa mi stalo, niečo čo ma trošku zmiatlo. Nechtiac som si to vypočula, ako sa Pansy s Dracom hádajú kvôli mne. Šokujúce, že? A asi to nebolo prvý krát! Keby som nebola začula ako sa niekto háda a svoje meno, určite by som sa neschovala za najbližšiu sochu a neodpočúvala ich rozhovor. Ja viem, nepatrí sa to. Ale nedokázala som odolať. Schovaná za kamennou postavou obézneho čarodejníka (momentálne si nespomínam na jeho meno), som videla čiastočne do tváre Pansy a kúsok Dracových vlasov.
"Pansy, Hermiona ma samozrejme nezaujíma. Pre mňa je to stále úbohá šprtka a nikdy nebude patriť k nám, k nášmu druhu," Vyhlásil Draco a zdalo sa, že na svoju obranu. No jeho výrok sa asi Pansy nezdal celkom rozhodný. Pansy celá očervenela a prudko sa nadýchla než opäť spustila krik na Draca.
"Čo? Tak Hermiona? Keď bola Chrabromilčanka, nemal si pre ňu iné meno než humusáčka a teraz? Teraz si ideš za ňou krk vykrútiť! Videla som ako jej čumíš na zadok!"
"Prestaň byť hysterická. Hoci má čistú krv, aj tak ju neznášam,"
"Dobre. Každý sa ide z nej posrať! Vraj dcéra slávneho rodu Burk. Nenávidím ju!" dodala Pansy s takým nepríjemným tónom v hlase až mi naskočila husia koža. To mi stačilo. Skôr než by ma stihli zbadať som sa radšej vzdialila zo svojho úkrytu.
Ak by ma tam zbadali, tak by sa určite rýchlo roznieslo po škole, že som špiceľ. Moja povesť by tým značne utrpela. Možno by sa Pansy nebála vyzvať ma na súboj. Prečo by mi Draco čumel na zadok? Veď nie som jeho tip.
A teraz ta lepšia správa.
Mám vlastný zámok! Chápeš to pergamen? Vraj som zdedila obrovský barak s veľkou záhradou. Pôvodne som ho mala iba zdediť , keď dovŕšim 20 rokov. Ale teraz, keď viem pravdu prešlo jeho vlastníctvo na mňa.

Piatok 12.9.
Stále sa trasiem. Neviem či od zlosti alebo potupy. O bože, musím si upokojiť nervy. Za týmto mojím nestálym psychickým rozpoložením stojí iba jedna osoba, Draco Malfoy. Musím podotknúť , že v poslednej dobe so mnou neustále flirtuje! Tak to nazval on...keď ma chcel ešte viac vytočiť. Vraj ho tento náš flirtík veľmi baví a dodal " Čo rande?". Ja by som to skôr nazvala, vytáča. Presne to je to správne slovo. Pansy, nemá teda dôvod, aby žiarlila. Ja o toho rozmaznaného nafúkanca nemám záujem ani omylom! Musí si zvykať, že vo svojom živote nebude mať všetko čo chce. Musí pochopiť význam slova NIE! Alebo mu niekto niečo primiešal do tekvicového džúsu a preto je taký neodbytný? Mám podozrenie, že sa v skutočnosti s niekým stavil, že ma dostane na rande.

Streda 17.9.
NENÁVIDIM DRACA MALFOYA!!! Lezie mi tak na nervy. Dnes ma opäť vytočil. Keď som dnes písala esej na Obranu proti čiernej mágie, prišiel do klubovne ako najväčší pán a začal sa mi smiať, že teraz som v Slizoline a tu sa prílišné učenie trestá. Vraj "Bifľošov tu nestrpíme! Ani keď sa dokážu tak sladko rozčuľovať!" Vzal mi knižky, ktoré som mala ako podklady k práci a hodil ich do krbu. Okamžite som ich pomocou kúziel vytiahla a uhasila. Ale boli už obhorené a začmudené od dymu. Ani "reparo"by na ich opravu nestačilo. Mala som sto chutí prekliať ho bolestivou kliatbou, alebo mu aspoň tie knihy omlátiť o hlavu! Obávam sa síce, že by sa rozsypali, ale k pôvodnému účelu už nebudú môcť na základe značného poškodenia aj tak slúžiť. Ak si myslí, že toto je geniálny spôsob ako na seba upútať moju pozornosť, tak sa mýli. Každý v klubovni sa mi smial! Každý okrem jednej osoby. Na koži som pocítila mrazivý chlad z nenávistného pohľadu Pansy, ktorá by najradšej hodila do krbu mňa. Evidentne jej Dracov záujem o moju osobu prekáža. Hoci o tento záujem naozaj nestojím! To by mohla na základe toho čo videla, pochopiť aj taká hus ako Pansy. Keby si ma nevšímal, bola by som šťastnejšia. Nechápem čo je na tom vtipného hodiť niekoho knihy do ohňa!

Štvrtok 18.9.
Seriózne? JE TO IDIOT! Dostalo sa ku mne, vraj sa naozaj Draco stavil so svojou bandou kamošov, že ma dostane na rande. Merlin, je to vôbec možné? Myslím, že vďaka nemu sa vo mne ozvali gény mojich smrťožrútskych rodičov a mám chuť zabiť ho. Doslova! HE? Chcela by to urobiť aj ta stará Hermiona? URČITE ANO!


Sobota 1.10.
Tak teraz sa poskladáš, keď ti vyrozprávam čo sa mi stalo. Ó môj ty Merlin! A to som si vravela, že už sa mi dlho nestal, žiadny konflikt s Malfoyom. Omyl. Dnes to teda bol konflikt!
Išla som na stretnutie s Harrym a Ronom, do Veľkej Siene. Na chodbe som však stretla Malfoya a mal dosť divnú náladu. Ležérne sa opieral o stĺp, ruky mal vo vreckách a priblblo sa vyškieral. Jeho taká typická póza.
"Čau pusa, dnes nejdeš do knižnice? Čo tak isť študovať niečo pekné so mnou?" skúsil sladkým hláskom ako med. Ak to mala byť pozvánka na rande, tak nechutne slizká. Každá rozumná a hrdá žena by ho poslala do pr...kade ľahšie.
"Daj mi pokoj! Pokiaľ viem, stávku si už prehral," vyštekla som podráždene a vošla do miestnosti za priateľmi. Bol otravný, vtedy keď ma urážal a je otravný aj keď so mnou flirtuje. To by som chcela počuť vetu, ktorou sa mu podarili zbaliť Pansy. Hm, tá asi nepotrebovala nič duchaplné. Ale rozhodne ani niečo takéto úlisné. Určite má aspoň štipku sebaúcty.
"Beriem to ako možno...," uchechtol sa a venoval sa rozhovoru so svojimi priateľmi, ktorí sa pri ňom zastavili.
"Hermiona, prečo? " spýtal sa Ron s plnými ústami a prežúval kus hovädzieho mäsa.
"Čo prečo?" Nechápem, ako môže stále do seba niečo dláviť. To nie je možné, aby sa do ľudského žalúdka zmestilo toľko jedla!
"Stále nedokáže pochopiť, prečo si sa nechala preradiť," Pretlmočil Harry, chytil ma za ruku a spýtavo sa mi zahľadel do tváre až mi bolo ľúto za starými časmi.
"Už som vám to predsa vysvetľovala,"
"A čo ty a Malfoy? Hm? Nejako moc sa okolo teba motá?" opäť sa spýtal, tento krát už bez jedla v ústach a s dosť podozrievavo zúženými očami. Akoby žiarlil! Oh, Ron, doteraz ani len pozvánka na ples a zrazu prejavy žiarlivosti? Ešte si začni na mňa nárokovať!
"Daj pokoj. Malfoy je furt rovnaký. Protivný, arogantný mamľas. Ako sa inač máte chlapci? Ako sa vám darí?" snažila som sa odvrátiť pozornosť na inú tému. Je mi proti srsti rozprávať sa o ňom a ešte ak by som im mala vysvetľovať Dracove tragikomické pokusy o získanie mojej náklonnosti, bolo by to na dlho.
Obidvaja sa pekne rozrozprávali o tom ako im to bezo mňa nejde, ako im chýbam. Že už to nie je v Chrabromile ono. Povedala by som skorej, že im nemá kto pomáhať s úlohami. Ale obaja mali toľko slušnosti, že to nepovedali priamo.
Zhodli sme sa, že je dobré, že som v Slizoline. V podstate som tam tiež ako špión. Síce rola donášačky mi príliš nevonia. Ale ak by išlo o život... Dali sme si spolu výbornú večeru a rozlúčili sme sa. Obaja moji kamaráti sa mi zdali nejakí nesvoji. Asi sa im naozaj cnie za mojou spoločnosťou.

Keď som išla naspäť z Veľkej siene, už som Draca nevidela. S dobrou náladou som sa vracala do Slizolinskej fakulty. Zrazu som mala taký divný pocit, že ma niekto sleduje. Pomyslela som si, že som z toho Draca už naozaj paranoidná a mala by som sa upokojiť. Alebo skočím za madam Pomfryovou nech mi dá nejaký elixír. Veľmi silný. Keď som prechádzala cez chodbu, zrazu predo mňa skočil Malfoy. Zľakla som sa a takmer som spadla, nebiť toho, že ma zdrapol za rukáv habitu.
"Čo blázniš Malfoy?" vyštekla som a vytrhla som si rukáv z jeho zovretia.
"Prepáč," povedal tak vážne, že ma to prekvapilo. Doteraz som si myslela, že význam tohto slova, je mimo jeho chápania. Zúžil našu vzdialenosť a šepol mi do ucha.
"Potter s Weaslym ťa už hodnú chvíľu sledujú," z jeho dychu na krku mi naskákali zimomriavky. Nie preto, že by mu smrdelo z úst, ale preto, že ma jeho nezvyklá blízkosť prekvapila.
"Čože?" povedala som neprítomne, lebo význam jeho slov mi unikal. Bola som nervózna z jeho čudného správania.
"Tvoji takzvaní priatelia ťa sledujú,"
"Neverím ti,"
"Fajn, tak sa dívaj, čo sa bude diať, keď spravím toto...," nestihla som ani len žmurknúť, objal ma, oprel ma o stenu a naše pery splynuli v bozk. Pri Merlinovi, nevedela som čo robiť. Musím uznať, že sa mi to páčilo. Bolo to vzrušujúce a také nečakané, absurdné. Chcela som, aby pokračoval a zároveň som ho chcela od seba odtlačiť a streliť mu poriadne zaucho. Keď som sa spamätala už sa odtrhol a v tom momente som sa začala rozčuľovať čo si to dovoľuje a očervenela som až po korienky vlasov. No moje protesty boli prerušené a zrazu spoza sochy vybehol Ron a začal hysterčiť.
"Ja som to vedel! Ja som to vedel...,"opakoval ako zmyslov zbavený.
"Vravel som ti...Mimochodom, máš zajtra večer čas? To je pozvánka na rande, ten bozk bol skvelý...," Draco nečakal na odpoveď a vytratil sa do tmy niekde na konci chodby.
"Ja, eh...,"
"Hermiona, čo to má znamenať?" piskol Ron.
"Znamená to toľko, že nemáte špicľovať!" sklamali ma a urazili. Preto som sa otočila na opätku a zamierila som do knižnice. Tam si som si potrebovala upokojiť nervy a teraz píšem tento záznam na pergamen. Bolo by sa niečo takéto stalo, keby som nezistila, že som len "Sociálny experiment?".
Myslel to Draco vážne? Merlin, cítim sa hlúpo. Dúfam, že to nebol vtip.
To pozvanie príjmem. Musím zistiť, čo Draca viedlo k tomu aby ma pobozkal a čo ma za lubom.

Nedeľa - 2.10. neskoro večer
Rande dopadlo skvelo. Draco dokáže byť celkom príjemný spoločník, keď chce. Dokonca sme tancovali pri svetle mesiaca. Síce bolo vonku chladno. Bolo to krásne zakončenie príjemnej prechádzky. Už dlho som sa necítila tak výborne. Ron s Harrym ma asi znenávidia. Ale nebyť toho, že ma sledovali, Draco by sa asi k tomu bozku neodhodlal. Keď videl ako ma sledujú nazlostilo ho to a zároveň vyhecovalo, aby to spravil. Vraj by im mal ešte poďakovať. Povedal mi to dnes, keď sme tancovali.

Nedeľa - 9.10.
Harry s Ronom stále ťažko nesú, že chodím s Dracom. Ale asi som sa konečne naozaj zamilovala. Kto by to bol kedy povedal? Ja a Malfoy.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MIRA MIRA | 1. listopadu 2014 v 14:00 | Reagovat

Poviedka bola zaujímavá. :-) Verím, že by sa Hermiona dala preradiť do inej fakulty. Proste by si to chcela vyskúšať. Chalani by boli bez nej úplne stratení. :-D
Je pekné, že Draco využil svoju šancu a Hermionu začal baliť. :-) A ten bozk bol zlatý. Zabil dve muchy jednou ranou. :-D

2 NeFeReT NeFeReT | Web | 1. listopadu 2014 v 23:09 | Reagovat

Íha Draco a Hermiona, už dlho som nečítala poviedku o tomto páre, :) Potešila, a ako inak je aj veľmi dobre napísaná.

3 Nessa Nessa | Web | 12. listopadu 2014 v 20:39 | Reagovat

Neviem.. možno by som brala ešte nejaké ukonečnie.. niečo viac :D Ale takto ma to príjemne potešilo, i keď v poslednej dobe som začala čítať iné poviedky s Miou, takže som zvyknutá na úplne iné správanie a toto ma rozhodilo :D

4 siruka siruka | 24. ledna 2015 v 16:23 | Reagovat

skoda ja bych mu to este  vic osladila aby  si Draco nemyslel ze to mel jen tak jednoduchy :-D  ;-)

5 pimpinela pimpinela | 24. ledna 2015 v 18:46 | Reagovat

[1]: Máš pravdu, Harry aj Ron by boli bez Hermi totálne v háji. :) Ďakujem za komentár.

[2]: A ja som už dlho nepísala poviedku s týmto párom, takže som tiež trochu vyšla z cviku. Ďakujem za komentár. :)

[3]: TAk dúfam, že to rozhodenie netrvalo dlho. :D. No poviedka bola možno taká unáhlená. Ano, priznávam, správanie hlavných hrdinov sa môže zdať trochu veľmi nepravdepodobné. :D Ďakujem za komentár.

[4]: Ahoj a vítaj. :) Máš pravdu, Draco to mal podozrivo jednoduché. Mala mu to Hermiona ešte viac osladiť :D. :) Ďakujem za komentár. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.