Kapitola 3. Kto je väčší šialenec?

5. prosince 2014 v 12:59 | Pimpinela |  Planéta prekvapení
Zdravím, opäť po dlhej odmlke pridávam kapitolku k poviedke z FF Avengers. Berte to ako taký mikulášsky darček. :D Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Zatiaľ plánujem, že v ďalšej kapitole poviedku ukončím. Komentík a hviezdičky potešia.


p.s.: ak máte záujem o poviedku na prianie tak mi napíšte
p.p.s.: ďakujem za betareading M.



Loki chodil v kruhu v malej obývačke Milicentiného domu a premýšľal ako získať späť svoju silu, už snáď celé hodiny. Cítil sa ako lev v klietke, frustrovaný a nervózny z bezmocnosti. Nedokázal prísť na žiadne riešenie svojho problému. Tušil, že tento stav je len dočasný, ale čakať než sa všetko vráti do starých koľají sa mu jednoducho nechce. Na Zemi mal byť iba pár hodín. Toto celkom narušilo jeho plány.

Jeho myšlienky prerušila až Milicent, ktorá vyšla z kúpeľne. Bola iná. Zo strelenej strapatej intelektuálky-umelkyne, sa vykľubala nádherná sebavedomá žena v priliehavých krátkych červených šatách bez výstrihu. Vlasy mala vypnuté vysoko dohora a zdôrazňovali krásu jej dlhého krku. Pôsobila vyzývavo, ale nie príliš vulgárne.

"Prepáč, za chvíľu budem musieť ísť preč. Musím isť na vernisáž. V tom má prsty môj kamarát John. Tvrdí, že moje obrazy sa lepšie predávajú, keď som pri tom. Bohužiaľ som mu to sľúbila a nedá sa to už odvolať. Ak mám byť úprimná, neznášam to. Ale je to skúsený obchodník a verím mu. Nechceš isť so mnou?"

Loki bol fascinovaný jej ladnými pohybmi, dlhými nohami a krivkami tesne obopnutými tenkou látkou. Zrazu zatúžil vyslobodiť ju z toho sporého odevu a celkom podľahnúť pudom, ktoré začínali mať prevahu nad racionálnym myslením. Takmer nevnímal, čo sa ho spýtala. Streštená situácia. Teraz mal pretvárať svoj plán "Ako zničiť Thóra" na realitu a nie tu bojovať sám so sebou, či dohadovať sa so smrteľníčkou.

"John sa vyzná. Predáva obrazy mnohých súčasných maliarov. Ak by sme vyrazili hneď, stihneme ti ešte kúpiť oblek. John mi požičal auto. Vraj má môj príchod byť štýlový," uhladila si prameň neposlušných vlasov a vybrala kľúče zo zásuvky stolíka. Šoférovanie, ďalšia z veľmi málo činností, na ktorú sa vedela sústrediť na sto percent. Už od mala autá zbožňovala. Usmiala sa, keď si spomenula, čo bude dnes večer za šelmu šoférovať. Novučký biely Jaguar F-type R. Je fakt, že keby prišla na vernisáž v svojom starom otrieskanom Focuse ozdobenom hrdzou, asi by ju dnu ani nepustili.

"Cítim sa trochu divne. Tak trochu lacne. Ktorý kamarát, by mi požičal také drahé rýchle auto, len kvôli efektnému príchodu?"

Loki vedel, že autá sú ľudské dopravné prostriedky a aj na jeho planéte bolo riadenie rýchleho dopravného prostriedku, v prípade Asgardu to boli vesmírne lode, väčšinou mužskou záležitosťou, ak nie vášňou. Isto, ženy dokázali byť skvelé pilotky, ale mužov bola prevaha. A radi sa predvádzali. Ako kohúti na smetisku. Kohúti majú perie, muži autá, lietadlá, vesmírne lode... . Preto predpokladal, že muži na Zemi len veľmi neochotne požičiavajú svoj stroj. A ak áno, len za istým zámerom. Ohromiť samičku.
"Buď ten, čo ťa chce pretiahnuť, alebo na tebe zbohatnúť," bez okolkov poznamenal Loki. V prípade nesústredenej Milicente sa mu zdalo hlúpe zveriť jej do ruky príborový nožík, aby sa nezranila, nie to nejaký stroj.

"Vieš, že si mi zrazu prekazil radosť?" kľúče od auta pevne stisla, akoby sa bála, že jej ich niekto vytrhne z ruky. Loki mal evidentne pravdu. Vedela, že John chce z jej obrazov hlavne toho najviac vyťažiť. Samozrejme, zisk je logický dôvod, prečo jej v kariére umelkyne pomáha. Ale bol to aj dobrý priateľ a podporoval ju v tom, čo ju baví. Bez neho by sa určite jej diela vôbec nepredávali a jej meno by upadlo v zabudnutie. Reklamu potrebuje. Ale žeby ju chcel dostať do postele? NIE!

"Nevadí, jagoš s preplňovaným 8 valcovým motorom do V-é a jeho 550 energických plnokrvníkoch bude hojivým balzamom na moje ranené city," usmiala sa nadšene, zdrapla ho za ruku a potiahla ho smerom k dverám.
Loki mal chvíľu pocit, že rozpráva iným jazykom. Vôbec nerozumel o čom hovorí. Podivné to stvorenie.

"Fajn, idem s tebou," povedal bezvýrazne po dlhšom zaváhaní. Aspoň sa rozptýli a pri troche šťastia sa mu možno medzi tým vráti jeho sila. Rozhodne to s ňou nebude nuda a dá na ňu pozor aby si neublížila. Niežeby mu nejako veľmi na jej zdraví záležalo...

Mili si ho skúmavo prezerala, pokývala hlavou a zamračila sa. Veru, takto dohastrošený, v heloweenovskom kostýme, s ňou nemohol ísť do spoločnosti. Teda mohol a prinajmenšom by bolo zábavné sledovať prekvapené výrazy tváre niektorých nadutých kritikov a snobov, ale mala podozrenie, že helma sa do auta jednoducho nezmestí.

"Prosím, môžeš si to parožie a palicu nechať tu?"
"Parožie? Ahá, myslíš prilbu, iste," Neochotne ju zložil, prehrabol si vlasy a zároveň rozhodne dodal ,"ale žezlo v žiadnom prípade!" Pevne stisol spomínaný predmet. Na moment mal pocit, že ona je len podvodníčka, toto všetko vôbec nie je náhoda a chce ho prinútiť, aby sa vzdal svojej zbrane. Nepriatelia nikdy nespia a kľudne by mohli vymyslieť takúto lesť. Ale potom to zamietol. Keby mu chcela zbraň vziať alebo ho zabiť, spravila by to, keď bol v bezvedomí. Hoci silu nemá, nikto o tom nevie a bež žezla by ho mohli považovať za ľahký cieľ. Ak sa mu vráti sila, bude môcť kedykoľvek odísť a svoju prilbu pričarovať späť.

"Fajn, ale nič by sa jej...,"skúsila ho prehovoriť, no jeho mrazivý pohľad, ktorým ju prebodol, jej vytrhol ďalšie slová z pier. Doslova jej stuhla krv v žilách. Ruku, za ktorú ho držala okamžite pustila, akoby ju popálil.
"Uf, tak teraz sa ťa trochu bojím. Poďme radšej," povedala takmer šepky.

...
Lokimu sa jazda v aute príliš nepáčila, ale nesťažoval si. Iste sedadlá boli pohodlné, ale Mili jazdila ako šialenec. Ani nie príliš rýchlo, ale zákruty rezala tak prudko a šmykom až mal Loki pocit, že už už nabúrajú do auta, či budovy pri ceste.
"Paráda. V tejto káre spraví drift aj úplná lama," zasmiala sa desivo nadšene a potom dodala, " keď predám veľa, veľmi veľa obrazov, jedného takéhoto krásavca si kúpim. Už len pre tú zábavu pri šoférovaní má špeciálne miesto v mojej garáži snov,"

´To bola hlúposť dovoliť, aby sa pomätená bytosť ujala riadenia tejto bielej beštie!´ Pomyslel si Loki. Evidentne sa v tom vyžívala. Doslova sršala euforickým nadšením. Keď prudko zabrzdila na parkovacom mieste pred obchodným domom, takmer si udrel hlavu o palubnú dosku. Loki nemohol tušiť, že než by si vôbec tresol hlavu o plast pred sebou, prefackal by ho airbag.
"Chceš ma zabiť?" zakňučal Loki a šomral niečo o pochabých červíkoch, ktorí hoci sú smrteľní správajú sa akoby to bolo presne opačne. Áno, nerád si to priznal, ale bol vydesený. Momentálne bol bez sily a čo bolo horšie, netušil ako na tom pri tomto oslabení je s nesmrteľnosťou. Loki sa zaprisahal, že ho už nikto nikdy nedostane do žiadnej veci, ktorú riadila tá ženská. Milicent bola prvý človek, ktorý ho kedy vydesil. To čo sa nepodarilo ani Pomstiteľom, zvládla krehká drobná žena - možno trošku blázon. Neslýchané! Toto sa nikdy nikto nesmie dozvedieť!

"Aspoň chvíľka radosti než začne práca," povedala na svoju obranu Mili a dlaňou poklepala po volante auta.
"Radosti z čoho? Z mojej zdemolovanej tváre?"
"Viem podať prvú pomoc! So mnou si v úplnom bezpečí, bejby,"zašepkala mu do ucha, laškovne na neho žmurkla. Potom sa k nemu nahla a vtisla mu bozk na líce. Lokiho trhlo a prekvapením sa nemohol pohnúť. Nežný dotyk na tvári ho akoby zelektrizoval a než stihol akokoľvek zareagovať, Mili už vystúpila z auta.

"Tak poďme! Na čo čakáš?" zamávala mu a zachichotala sa. Loki tiež vystúpil a nasledoval ju do nákupného centra.
...
Loki v obleku vyzeral fantasticky. Padol mu ako uliaty a perfektne zvýraznil jeho črty tváre a farbu očí. Mili nemohla od neho odtrhnúť pohľad. Vlastne ho zhypnotizovane pozorovali všetky ženy v butiku a nebyť toho, že vedúci predajne bol muž, určite by oblek dostal zadarmo.
"Hm, možno by to chcelo ešte niečo...," skonštatovala napokon.
"Presne. Tamtú zelenú kravatu,"
"Mala som na mysli skôr iné topánky," a uprela pohľad na jeho čižmy.
...
Zastali pri zaparkovanom aute s rukami plnými tašiek a Mili sa nervózne pozrela na hodinky. Našťastie mali ešte čas. Neskončilo to totiž len nákupom obleku. Ešte bolo treba topánky a pri tej príležitosti Mili neodolala kúpe jedných pre seba.
"Loki, potrebovala by som láskavosť. Vieš nemôžem mať parádny príchod, keď vystupujem z auta ako šoférka a plne sa sústrediť na ľudí. Navyše, ľudia čakajú z druhej strany, pri červenom koberci. Mohol by si, prosím, šoférovať teraz ty?"
"Nemohol. Nemám poňatia ako sa pilotujú pozemské stroje a do tejto veci ma už nedostaneš," povedal na rovinu a lenivo si zívol.

Fajn, to asi ten úder do hlavy spôsobil, že rozpráva akoby bol stopár z ďalekej galaxie, ktorý si odskočil na Zem na poznávací výlet. Pomyslela si Milicente a začala si obhryzkávať spodnú peru, ako to mala vo zvyku vždy, keď bola nervózna. Tým nevedomky upútala na svoje ústa Lokiho pozornosť.

"A nechceš to aspoň skúsiť? Iba pár metrov ku vchodu? Potom auto zaparkuje profesionálny parkovač." pokúsila sa na neho hodiť smutný psí pohľad, aby ho presvedčila a trochu vypla hruď. Nie je predsa zlé občas využiť ženské zbrane k vlastnému prospechu. Teda Mili ich nepoužívala takmer vôbec. Nepatrila k tým ženám, ktoré boli ochotné klesnúť tak nízko. Ale tento muž ju aj fyzicky priťahoval. Nebola to iba hra, ako dostať to čo chce. Nezdalo sa, že by to zabralo a opäť si zahryzla do pery, no tentokrát pocítila kovovú pachuť vlastnej krvi a sykla od bolesti.

Lokimu sa to príliš nepozdávalo, ale skúsenosť s riadením týchto strojov, by sa mu mohlo v budúcnosti hodiť. Dokáže pilotovať zložité asgardské lode a miniatúrne primitívne stroje by mali byť pre neho hračka, zvlášť, keď to dokáže ľudská žena. Keď sa tu teraz tak vykrúca, radšej by sa vrátil k nej domov a robil s ňou zábavnejšie veci. V mysli sa mu vynoril obraz po tom incidente s polievkou, keď pred ním stála iba v spodnom prádle.

Položil jej ukazovák na pery aby ju zastavil v sebapoškodzovaní. Radšej by bol on tým, kto jej takto plieni ústa.
"Nepekný zvyk, ničiť tak krásne, hodvábne hebké pery," prstom kopíroval krivku pier a pozorne ich skúmal.
"Ja viem, ale ohrýzať si nechty je ešte horší zvyk. A nejako si svoju nervozitu musím vybiť," obhajovala sa Mili. Zrazu strácala pevnú pôdu pod nohami. Jeho pohľad bol tak silný, oči akoby žiarili a uvádzali ju v hypnózu.



"S tým by sa niečo dalo urobiť," Loki odhodil tašky na zem. Pritisol Mili ku chladnému plechu auta a zúžil blízkosť ich tiel na minimum. Na chvíľu jej z blízka skúmal tvár a potom sa uprene zadíval do jej oči, než v nich zbadal zúfalú prosbu, aby ich pery konečne splynuli v bozk. No nemienil jej tak skoro vyhovieť. Loki sa hlboko nadýchol, aby sa mohol do sýtosti nabažiť jej omamnou vôňou. Perami sa zľahka obtrel o jej líce, rukami hladil jej boky a chrbát.
Milicent sa zrazu prebrala z tranzu a vzala iniciatívu do vlastných rúk. Objala ho okolo krku a konečne ho vášnivo pobozkala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 MIRA MIRA | 9. prosince 2014 v 14:20 | Reagovat

Mili je fakt zábavná a nečudujem sa, že sa jej Loki začína báť. :-D Je nevyspitateľná a on si doteraz neuvedomoval akí sú ľudia na zemi. :-D Páčia sa mi obaja. Loki má super pravdivé hlášky a Mili sa to, zdá sa, páči. :-)

2 NeFeReT NeFeReT | Web | 18. prosince 2014 v 19:40 | Reagovat

Íha, paráda. Veľmi príjemné čítanie. Zbožňujem tvoje poviedky, vieš perfektne opísať charaktery ľudí. Teším sa na pokračovanie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.