Predsudky

8. února 2015 v 10:00 | Pimpinela |  Téma týždňa

Predsudky sú ako chrípka. Občas ich má každý. Nie je možné sa im vyhnúť, pretože je nám prirodzené uskutočňovať hodnotiace súdy na veci alebo ľudí. Predsudky väčšinou bývaju milné, pretože nie sú založené na žiadnom fakte, ale subjektívnom pocite, prvom pohľade, alebo ohovaraní, nepravdivom či milnom hodnotení niekoho iného. Myslím, že to krásne vystihuje porekadlo "Nesúď knihu podľa obalu." Bohužiaľ každý človek sa najprv pozrie na obal a až potom ho zaujíma, čo sa skrýva vo vnútri. Je to povrchné? Nie, je to prirodzené. Prvý zmysel, ktorý použijeme na daný subjekt je predsa zrak. Väčšinou. Ale človek by sa mal snažiť tento prvotný obraz meniť podľa toho, koľko nových pravdivých informá cií má k dispozícií a nie ihneď definitívne zaškatuľkovať a uložiť. Niečo alebo niekto nám môže byť na prvý pohľad sympatický, sme s ním euforicky omámení, ale na druhý pohľad už menej a prídeme na to, že jeho rečičky nie sú moc pravidvé.


Predsudky sú zlé. S predsudkami sa stretávame veľmi často. Súvisia s nimi tak závažné problémy, ako sú rasizmus, diskriminácia, náboženská nenávisť a tak ďalej. Ako sa teda vyhnuť predsudkom, aby sme sa necítili vinní? Neviem, ale snažím sa a bojujem s nimi.


S predsudkami idú ruka v ruke ohovaračky. Možno ľuďom, ktorí žijú vo veľkom meste, kde sotva poznáte meno svojho suseda, sa môžu "ohovaračky" zdať ako pojem zo starých zaprášených románov o dedine a intrigách, filmov Slnce seno..., či Horná Dolná. Dobre možno to poznajú v menšom merítku. Napr. ohovaranie v práci. (To je veľmi nepríjemné). Ale ja žijem v mestskej časti, ktorá je takmer ako dedina. Skoro každý každého pozná. Ak nie, tak spozná. Kostol, rezpektíve priestor pred kostolom, slúži ako informačná základňa pre zložky špecálneho informátorského týmu zloženého z najväčších špionov a agentov pod slnkom. Sú najlepším bezpečnostným systémom na svete. FBI, CIA aj MI6 s Jamesom Bondom a celou bandou agnetov sú oproti týmto špiónom nemehlá a amatéri. Žijú medzi nami a sú nenápadní. Sú všade a možno akurát blokujú uličky v Lidli aj vo vašom meste. A možno to je len pasca, aby z Vás vytiahli informácie. Zatiahnite si žalúzie, lebo teraz sledujú aj Vás!


Sú to babky klbetnice. Tieto babky vedia všetko a ak niečo nevedia, tak to odniekiaľ vyňuchajú, alebo si vymyslia a výdatne okorenia. A to ani nepoužívajú FACEBOOK! Je možné, že ústným podaním sa informácie trochu zdeformujú. Nielenže zveličia, čo sa dá, ale ešte na Vás nakydajú kýbel hnoja .


Je to ako tá hra telefón. Kým sa údaje dostanú až ku Vám, presúvajú sa z ucha do ucha, z úst do úst, a miesto "Je hluchý ako peň." sa dozviete informáciu "Žije si luxusný sen."


Presne tak to funguje. Taký dedinský bulvár. Paparazzi.


Príklad:
Obeť, sused A si konečne po dlhých rokoch makania, šetrenia a prepočítavania nákladov kúpi na leasing napr. Citroen C-4. Čierny, ale s krásnou lesklou metalízou. Nie Mercedes-Benz, BMW, RangeRower, alebo to po akom túži. Skromné C-4, aby ostali peniažky šikovnej dcére na vysokú školu, synovi na darček k 18-nám, a vlastne celej rodinke na dovolenku v Chorvátsku v hotely s polpenziou, aby si manželka oddýchla od varenia.


Výsledok: Špiónky si z toho všetkého vycucajú následovné, "Videla si to ich auto? Ts,nové, zahraničné, nemecké, luxusné. (Ja viem, že francúzske, ale fiktívna babka Jolana to nevie :D) Škoda z druhej ruky mu nestačí a teraz sa vyváža ako pán. A tá farba! ŠKANDALÓZNA ! Leskne sa až ma bolia oči. Hlučné je až ma bolia uši. To muselo stáť peňazí. A vraj si ešte idú aj na luxusnú dovolenku, niekde do Egypta. A tá ich dcéra, to je strašná fiflena. Určite sa dostala na školu cez posteľ. Veď to na nej vidno...
(Jolana je asi v skutočnosti závistlivá mrcha a preto všetko prekrúca :D)

Našťastie nehovorím o reálnom prípade. Trošku som to zveličila. Ale zruba tak to funguje v praxi. Dozviete sa o sebe také divy, že až. Stačí, že spomeniem jednej susede, že idem na brigádu a už to vie celá ulica. Ja zásadne nechcem vedieť, čo všetko sa o mňe hovorí. Určite by mi to vadilo a bola by som z toho nahnevaná a smutná. Vďaka bohu, že babky nešpiónia aj na blogoch. To by bolo rečí. I keď, jeden nikdy nevie. Že Kelišová? :D
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 NeFeReT NeFeReT | Web | 14. února 2015 v 12:09 | Reagovat

Dokonale napísaný článok. Je smutné, že táto pravda ma natoľko pobavila. Predsudky ako aj mnohé iné negatívne veci patria k ľudskej povahe a je už iba na danom človeku či im odolá alebo podľahne. Pamätám si ako som raz kamarátke vysvetľovala čo to slovo vlastne znamená. Použila som slova typu: ,,No vieš to je keď si o tebe pomyslím, že si krava a to ťa ani nepoznám." :D
Ja, ako dedinský človek, poznám ohováranie a najmä to zveličené veľmi dobre. Nechcem byť vulgárna, ale u nás na dedine používame jedno porekadlo: ,,Na jednom konci dediny si prdneš a na druhom si sa už posral."
A môžem použiť aj príklad. Moja sestra bola v zahraničí opatrovať dieťa, ktorého rodičia boli majitelia hotela. Raz na prechádzke ma zastavili starenky z kostola a pýtajú sa: ,,Ako sa má sestra? Hotel, čo založili s priateľom jej ešte funguje? A synček ako, už by mal ísť do škôlky nie?" V tej chvíli som nevedeli, či sa mám smiať alebo plakať. :-D

2 pimpinela pimpinela | Web | 14. února 2015 v 13:54 | Reagovat

[1]: Ďakujem. :) A Ďakujem za komentár.

No s tým prdom to je dobrý príklad :D. No takže to podobne funguje všade. Poprekrúcana pravda zhora zdola sprava z ľava. :D Tak sestra mala už aj hotel a syna. No tak to je fakt nepríjemné...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.