Strach vo vnútri nás

22. února 2015 v 10:00 | Pimpinela |  Téma týždňa
Strach je prirodzená súčasť nášho života. Hlavná funkcia strachu je, že nás má udržať čo najdlchšie na žive. Myslím tým strach z hladu, strach z toho, že sa na horúcom popálime, strach zo zimy, strach z toho, aby sme sa nezranili a podobne. Nie, zžieravý prílišný strach z rôzných príčin. Samozrejme, že nadmerný strach nie je dobrý. Báť sa čo i len vyliezť z domu, pretože svet vonku je nebezpečný. To je absurdné. To je, akoby sme vôbec nežili. Každý má svojich vnútorných démonov. Strach je dôležité držať na uzde, lebo keď sa nám vymkne z pod kontroly, je určite nutné poradiť sa s odborníkmi a riešiť to. Alebo sa aspoň s niekým porozprávať, či vypísať sa.



Bojíme sa všetkého možného. Strach zo skúšky, pohovoru, novej práce, z nejasnej budúcnosti, o rodinu, priateľov. A potom sú tu rôzne fóbie. Vrodené, či získané. Strach z pavúkov, malých priestorov, výšok, z vody, či ohňa je snáť najrozšírenejší. Poznám pár ľudí s kurioznými fóbiami a to strachom z lopúchov, strach z balónov, či klaunov. Jedna bývala kolegiňa sa bojí balónov, rezp. toho, že jej praskne pri fúkaní pri tvári. Kamarátkin strach z lopúchov mi bol zas odôvodnený tým, že sa bojí predovšetkým toho, že nevidí čo sa môže pod lopúchom skrývať napríklad had, pavúk a iná háveď. Na internete určite nájdete celú radu zvláštných fóbií.


Ja osobne nejakou špaciálnou fóbiou netrpím. Teda aspoň zatiaľ o tom neviem. Ale väčšinou mám viac strach o svojich blízkych, ako o seba. Niekedy ma prepadne náhly strach z neistej budúcnosti, alebo keď mám niečo spraviť a neviem či to stihnem. Neznášam, keď sa sama večer dívam na nejaký dokument, konšpiračnú teóriu o existencií duchov, či mimozemšťanov. Ono ma to fascinuje a pritom desí. Naštartuje mi to moju prílišnú predstavivosť. Keď idem potom do svojej izby, musím si po ceste všade svietiť a bojím sa pozrieť z okna. Som inými slovami priposratá. Ale to ma drží dovtedy, než sa dostanem do postele. Potom buď zaspím alebo si zapnem film a predstavivosť je už opäť pokojná. Horory pre istotu pozerám len veľmi málo. Sama už vôbec nie. Som príliš ľakavá a tvorcom filmu skočím na každý strašidelný trik. Samotná hudba a atmosféra filmu napovedá, že niekde niekto alebo niečo vybafne a aj tak sa zľaknem.


A čo vy trpíte nejakou fóbiou?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 MIRA MIRA | 22. února 2015 v 11:04 | Reagovat

Ja osobne tiež nemám nejaké zvláštne fóbie. Patrí k nim strach z výšok, ale tá prišla asi vekom, pretože ako dieťa som vyliezla všade kde sa dalo. :-D Potom mám klaustrofóbiu, ale výťahy mi nevadia, len veľmi tesné priestory, strach z veľa chrobákov, je to proste nechutné, a strach z veľkých priestorov, napr, keď prídete do kostola, alebo do siene v jaskyni. Ale všetky sa snažím prekonávať, pretože vraj, ak sa ich vedome stránime, tak si tieto fóbie len utvrdzujeme. :-P Takže ak ma napríklad manžel prehovorí, aby sme šli do jaskyne, tak zatnem zuby a nemyslím na to, že ma to môže pochovať, a keď prídeme do otvoreného priestoru v nej, a manžel mi povie s detskou radosťou nech sa pozriem na ten priestor, tak sa pomaly začínam porozhliadavať so srdcom v krku a privretými očami a postupne ma tá panika prejde. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.