Muffin and Whisky

10. dubna 2015 v 16:53 | Pimpinela |  Poviedky na prianie
Zdravím, konečne som napísala poviedku na prianie pre Nessu. Bolo to už dávno, čo som dostala zadanie, ale chytila ma múza tak som to rýchlo využila. Ďakujem Nessa, skvelé zadanie. Písanie poviedky ma neskutočne bavilo. Naozaj som si to užila! Takže trochu romantiky nezaškodí. Prajem pekné čítanie a po prečítani ma, prosím odmeňte komentárom.

Popis
Fan Fiction: Hunger games
postavy: Haymitch Abernathy a Effie Trinketová (Cetkie)

Dej poviedky: začiatok druhého dielu.
Miesto: Vlak
Poviedka pre: Nessa

Motivačné video, ktoré odporúčam pozrieť po prečítani (počúvať počas čítania) poviedky, ja sama som ho kukla až po tom, ako som mala napísanú polovicu poviedky. https://www.youtube.com/watch?v=VbA7M3V9li8


Muffin and Whisky (poviedka v celom článku)


Effie Trinketová sedela za kozmetickým stolíkom a zamračene sa dívala na svoj odraz v zrkadle. Napriek dokonalému make-upu nevyzerala vôbec spokojne a šťastne, ako sa od nej očakávalo, aby mohla zahájiť nové "Hladové hry - Turnaj víťazov." Pôvodne sa snažila vylepšiť plánovaný look na otvorenie hier a dotiahnúť do detailov komplikovaný tortičkovitý účes parochne ozdobený fialovými flitrami, ale nedokázala sa plne sústrediť na prácu, a preto to vzdala. Myseľ jej ovládlo niekoľko vnútorných démonov. Nebolo to ešte ani pár hodín po odchode vlaku z Capitolu a už sa stihli s Haymitchom pohádať. Snažila sa mu dohovoriť, aby sa aspoň teraz vyvaroval alkoholu, pretože neskôr to bude iba ťažšie a ak by ho vybrali do "Turnaja víťazov", dostával by sa z tohto stavu veľmi pomaly. Jeho reflexy nebudú také, aké bývali. Aj keď u neho bola opilosť už viac-menej normálny stav. Vysmial ju a samozrejme šťavnato urazil. Na takéto slovné prestrelky bola už zvyknutá, a keďže nemala chuť sa s ním ďalej hádať, jediné miesto, kde dokázala nájsť žiadaný pokoj a súkromie, bol jej vozeň. Jej útočisko.




Neboli to však vždy len hádky či urážky, ktoré s Haymitchom za ten čas zažili. Boli to aj krásne časy. Dokázal byť príjemný a šarmantný spoločník, keď chcel a keď nebol tak moc naložený v liehu. Páčilo sa jej, keď si ju doberal. Priťahoval ju fyzicky a tajne si púšťala záznamy z hladových hier, ktoré vyhral, aby ho mohla obdivovať aj ako mladého muža. Ani netušila, kedy to prišlo a zamilovala sa do neho. Tento cit pred svetom zamkla a hlavne pred Haymitchom. On ňou pohŕda a odmietol by ju. To by ju veľmi bolelo. Bolo lepšie, keď ho milovala tajne a mohla byť pri ňom. Viac si netrúfala priať. Tak málo jej stačilo a bola naozaj šťastná.

Ale teraz sa malo všetko zmeniť a zrúti sa jej celý svet. Nemohla sa zmieriť s tým, čo ju čakalo. To ona mala byť tá, ktorá ho možno pošle na smrť. Buď on, alebo Peeta. Tento akt výberu účastníkov hladných hier nebol pre ňu ničím novým, ale nikdy nemusela vyberať z ľudí, ktorých pozná. Ktorí sú jej priatelia a takmer rodina. Ktorých miluje. Predtým to boli cudzí ľudia, ale teraz je všetko inak. Okrem nich nemá nikoho.




Dnes bol Haymitch mrzutejší než kedykoľvek predtým. Chápala ho. Mal mať zaslúžený pokoj a miesto toho opäť balancuje na tenkej čiare medzi životom a smrťou. Roztriasli sa jej ruky, keď si uvedomila, že toto je možno ich posledná cesta vlakom do okrsku 12. Keby teraz mohla, tak by sa tejto práce raz a navždy zbavila. Je síce priveľmi zvyknutá na luxus, ktorý sa jej ako vyššie postavenému zamestnancovi Capitolu dostávalo, ale dokázala by to zvládnuť aj bez neho. Je to od nej hnusné, ale bola by radšej, keby vybrala Peetu. Peeta je mladý a spolu s Katniss majú vačšiu šancu na prežitie. Po posledných hrách sú navyše zohratí. Má ich oboch tiež veľmi rada a trhá jej srdce, že ich uvidí opäť bojovať o život. Všetko je zle! Takto to nemalo byť!

"Musí byť predsa nejaká možnosť ako ho z toho dostať! Nechcem ho stratiť!" zašepkala a z očí sa jej skotúľali ťažké slzy. Utrela si ich dlaňou a jej make-up sa jej zlial do jednej farebnej machule. Bolo jej to jedno. Celkom sa poddala citu, ktorý vyplával na povrch. Položila si hlavu do dlaní a rozplakala sa.




Netušila koľko minút trvalo, než sa trochu upokojila. Ale nebolo jej o nič lepšie. Odmaľovala sa, rozpustila a rozčesala si vlasy, prezliekla sa do jednoduchej, obnosenej, ale obľúbenej nočnej košielky. Zaľahla do postele, kde sa schúlená v klbku opäť rozplakala. Teraz nemala náladu ani na trblietky, pestrofarebné očné tiene, bohato zdobené šaty, kudrlinky a cetky. Chcela len chvíľku pokoja a samoty. Netušila kedy, ale napokon sa unavila a zaspala.

...



"Effie!" Haymitch zaťukal na dvere a chvíľu čakal. Keď sa neozývala, skúsil to drsnejšie. Vedel, že je u seba. Kam inam by šla v tomto posratom vlaku? Tak ho nenávidel. Ako všetko, čo je presiaknuté Capitolom. Chcel ju nechať tak, až kým sa sama nerozhodne opustiť svoj obytný vozeň. No zdalo sa mu, že je tam už dlho. Tušil, že je na ňu toho už príliš. Dokázala toho pred svetom skryť veľa, dokázala byť silná, ale všetko má svoje hranice. Aj jej slepá oddanosť Capitolu.


" Hej, Cetkie!" kopol do dverí a Effie sa zmätená preľaknutím zobudila a doslova vyskočila z postele. Keď si uvedomila, že je to iba pripitý Haymitch, ktorý si vynucuje pozornosť, upokojila sa. V žiadnom prípade mu neotvorí. Nenaháňal jej strach. Poznala ho a vedela, že by jej neublížil, ale nechcela, aby ju videl takúto. Neupravenú, strapatú, v pyžame, uplakanú a rozospatú. No pre istotu si na seba prehodila aspoň župan.



"Ak mi neotvoríš, vyrazím dvere. Je mi to jedno!" zavrčal Haymitch.

"Nie! Capitol mi to dá k náhrade. Kroť sa, Abernathy!" Effie zaprotestovala.

Tá veta ho vytočila. Trištvrte planéty nema, čo žrať a ona myslí na svoj plat! Je možné, aby bola taká sebecká?

"Si zamestnanec Capitolu Cetkie, na plate tú stratu ani nepocítiš." Trochu silnejšie sa zaprel do dverí, niečo v nich prasklo a cesta bola voľná. Bol prekvapený, že to šlo tak rýchlo. Myslel si, že mu to dá viac práce. V poslednom čase cvičil viac, než keď sa opíjal, ale žeby to malo až taký účinok?


"No výborne! Si veľmi netrpezlivý hulvát, Haymitch, a nemáš žiadnu úctu k dáme," dodala uštipačne a pokarhala ho.

"Nevrav," odvrkol.

Keď vošiel, stála pred posteľou a zaväzovala si župan. Videl ju len v šere, pretože mala na oknách zatiahnuté závesy, ale aj tak sa mu zdalo, že bola iná než obvykle. Podišiel k oknu a chcel vpustiť do miestnosti trochu svetla, keď ho zdrapla za ruku, aby ho zastavila.

"Horí, alebo sa náš vlak vykoľajil, keď si mi rozbil dvere?" povedala podráždene.

"Tie dvere stáli za prd. Ani som sa poriadne nezaprel. Prestaň sa schovávať Effie, viem, že je toho na teba moc. Je normálne, že máš strach o Kartniss a Peetu. A čo sa týka toho alkoholu, už pár dní som sa ho ani len nedotkol," povedal po pravde. Cítil sa hlúpo, že jej to nepovedal hneď. Nemuseli by sa hneď spolu pohádať a cesta za rozsudkom smrti by bola príjemnejšia.

"Ale veď som ťa videla, ako si nalievaš!" neverila mu ani slovo.

"To bol čaj preliatý do flaše od whisky. Všetok alkohol som vylial pred cestou do záchodu, aby ma to nelákalo," keď dopovedal odhrnul záves a vpustil do miestnosti svetlo. Ani si toho nevšimla, pretože bola rozčúlená, že ju tak oklamal. Za to on si všimol všetko. Videl ju tak ako ešte nikdy. Nenamaľovanú, prírodzenú, jej pravé lesklé vlasy farby zrelého žitka, takmer po plecia. Ihneď mal chuť dotknúť sa ich a premnúť medzi prstami. A aj jej šatstvo sa mu pozdávalo. Neboli to žiadne prečačkané šaty, bola iba v jednoduchom župane z tenučkej látky. Vyzerala tak jemne a žensky. Ale čo mu imponovalo najviac, boli jej oči napuchnuté a červené od nedávneho plaču, ktoré sa zrazu pred ním snažila schovať. Jednoduchosť jej pristane. Nikdy celkom nepochopil , prečo sa krása schováva pod farbičkami a vrstvou make-upu.


"Prečo si sa teda tváril, že sa nalievaš? Kvôli mne? Aby si ma naštval? Mne je to jedno!"


"Effie, presne preto, prečo máš ty uplakanú tvár!" ukazovákom jej nadvihol bradu a jemne pohladil.
Effie sa z toho dotyku takmer rozplývala a upokojoval ju. Srdce jej šlo od radosti vyskočiť z hrude. Túto chvíľu by si chcela navždy uchovať v pamäti. Cítila jeho príjemnú korenistú vôňu. Neklamal, pretože alkohol už z neho naozaj nebolo cítiť.


"Nechápem,"šepla.


"Kvôli Capitolu. Nemusia vedieť, že ožran triezvie a chce byť vo forme."


"Ale ja som neplakala kvôli Capitolu!" usmiala sa a dotkla sa jeho ruky, ktorá ju stále hriala na tvári.


"Kvôli čomu, Cetkie?" Samozrejme, že vedel, že to nebolo kvôli Capitolu, ale vždy bola voči svojmu zamestnávateľovi loajálna. Takže si musel dávať pozor.

"No," zaváhala. Zo strachu, že ju vysmeje a odbije, znervóznela. Cítila, ako jej červeňejú líca. Keby mala svoj púder, jej telo by nič neprezradilo. Teraz je ako otvorená kniha. To sa jej nepáčilo. Jej pocity sú len jej!




"Povedz mi to,Effie, prosím. Povedz mi to, čo asi tuším," Haymitch ju pozorne sledoval a dúfal. Tajne ju miloval, ale nemohol si to pripustiť, ani jej to povedať, či naznačiť. Radšej ju od seba iba odháňal. Bolo to jednoduchšie. Je nebezpečná, pretože pracuje pre Capitol, miluje to mesto, ruch a existuje možnosť, že by ho zradila a udala. On je člen rebelov, čo nikto nesmie ani len tušiť. Inač by ich plán zlyhal. Takto má zatiaľ prístup takmer všade a musí to tak ostať čo najdlhšie.


Effie si zavrela oči a odolávala túžbe objať ho. Premáhala sa odpovedať nahlas na jeho žiadosť. Už mala odpoveď takmer na perách, keď zrazu vlak so sebou prudko trhol. Prešli na most a koľajnice mali hrubší spoj. Haymitch sa stihol chytiť madla pri okne, oblapol Effie okolo pása a pritiahol si ju k sebe bližšie, aby nespadla. Dlho len tak pri sebe stáli, a aj keď už nebolo treba, aby ju držal, stále ju objímal. Effie sa cítila dokonale šťastná. Už sa nebála povedať pravdu. Pomaly sa pár krát nadýchla, aby túto chvíľu predĺžila, čo najdlhšie.



"Kvôli tebe, Haymitch. Plakala som kvôli tebe! Nemôžem losovať z osudia, keď viem, že jedno meno je tvoje. Nemôžem, keď viem, že sú tam len dve mená. Jedno tvoje a jedno Peetove. Nemôžem vás poslať na smrť. Ani jedného. Ani Katniss. Mám vás rada. Žiadajú odo mňa príliš veľa!"
"Rovnako preto som ja rozbil tie dvere. Bál som sa o teba."

"Ja," hlesla Effie.

"Neplač kvôli mne a buď silná, Effie. Neboj sa, ty to dokážeš! Capitol musíš poslúchnuť!"



Vedel totiž, čo by sa stalo, keby to neurobila. Záhadne by zmizla. Hoci svoje mesto bezhranične miluje, zomrela by práve vďaka nemu. Zabili by ju tí, pre ktorých tak dlho pracovala. Je na tom vlastne rovnako ako on, Peeta a Katniss. Bez možnosti voľby. Sklonil sa k nej a jemne ju pobozkal na pery. Bol to nežný motýli dotyk, ktorý ich oboch omámil viac než pohárik whisky s ľadom a bol sladší než muffin s cukrovou polevou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nessa Nessa | Web | 11. dubna 2015 v 15:35 | Reagovat

Ow! *q* Bolo to krásne. Presne takto nejak som si to predstavovala ^^ A tá posledná veta bola čerešničkou na torte. Veľmi sa ti to podarilo :)

2 NeFeReT NeFeReT | Web | 8. června 2015 v 13:00 | Reagovat

Krásne napísané. A ten nadpis úplne vystihuje celú poviedku. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.