Dosť bolo snov

24. dubna 2016 v 19:01 | Pimpinela |  Téma týždňa

http://www.world-of-lucid-dreaming.com/image-files/jeremiah-morelli-dreaming.jpgUž to asi neviem. Iba si sadnúť a písať príbeh, ktorý sa mi z ničoho nič zrodí v hlave. Napísať článok, ktorý by som písala s nadšením. Vyše roka si pravidelne spomeniem na písanie a nič. (Nerátam tie tri články, ktoré neboli príliš kreatívne :D) Buď nie je nálada, chuť, energia...a však poznáte tie podobné výhovorky.

Snenie je fantastické. Je na tom založený celý filmový, herný či knižný priemysel. (Je možné hovoriť o knižnom priemysle?) Vlastne takmer všetko stojí za určitou dávkou a formou snenia ( či kreativity) a môže viesť k umeniu, novým nápadom, business plánom, vynálezom, sláve či úspechu. Sny a snenie nám otvárajú bránu do sveta fantázie, plnej farieb, neohrozených hrdinov, zákerných záporákov, neuveriteľných tvorov, mágie, lásky či nenávisti.



Videli ste film Neverending story/Nekonečný príbeh? Keď mal chlapec menom Bastian zachrániť svet fantázie pred Ničotou, ktorá ho požierala, pretože deti už nečítali knihy? Presne tak sa cítim. Akoby Ničota demolovala ruiny mojich vzdušných zámkov, požierala stáda jednorožcov, zabíjala hrdinov, aj lstivých a zradných lotrov, vyciciavala energiu z motora poháňajúceho moju myseľ rochniajúcu sa v experimentovaní so slovami. Vyciciava energiu zo mňa. A ja aj tuším,čo ta ničota tak trochu je. Aspoň v mojom prípade. To čo ma momentálne brzdí. Nie je to ani tak všednosť, či opakajúce sa činnosti deň za dňom, ani práca, ktorá mi nepripadá ako najlepšia, najkreativnejšia na svete, ale vlasne ma baví. Je to podstata, z ktorej vychádza moja práca. Je to niečo, podľa čoho sa riadi nielen naša krajina, ale vlastne celý svet. Zákony. V mojom prípade je to hlavne študovanie našich slovenských zákonov, (ktoré sa doplňajú aj s legislatívou EÚ), študovanie poučení k rôzným výkazom a iných dôležitých tlačív. Šupinatý, na prvý pokus nezrozumiteľný text odkazujúci sa na ďalšie a ďalšie stohy paragrafou, ktoré mi dávajú ako taký zmysel až po niekoľkonásobnom čítaní a maximálnom sústredení. Je to ako bludisko, ktoré naväzuje akurád na ďalšie bludisko. A keď si mylíte, že ste sa dostali k tej informácií, ktorú hľadáte, jebnú tam ďalší odkaz na iný paragraf, nalepšie v úplne inom zákonníku. Uaaaa!

Slová bez hrdinov, bez príbehu, bez života a duše. Je to iba text, niečo nariaďuje, prikazuje a zdôvodňuje. Alebo je jeho účel ma celkom zmiasť, tak aby som už ničomu nechála? Samozrejme chápem, že toto nemôže byť beletrizované, ani veršované, ani akokoľvek zábavné. Ale musí ten text byť až taký strohý? Takmer akoby ho vymyslel stroj? Nemôže to byť napísané jasnejšie? Pochopiteľnejšie, jednoduchšie, čítavejšie, normálnejšie? Tak, aby to čitateľa tak veľmi nevyčerpalo, že si musí po práci na hodinu zdriemnuť, aby mu nevybuchla hlava?

Krásným príkladom toho je napríklad kuchárska kniha. Je to návod, ktorý musí pochopiť aj blb inak uvarí prinajlepšom nejaký nestráviteľný humus a prinajhoršom sa otrávi. Stručné, jasné, presné.

K zákonom väčšinou bývajú vysvetlenia alebo poznámky. Inými slovami zas hordy textu, ktoré nie sú ani zamak zrozumiteľnejšie, či jednoduchšie.
Zákony však nie sú určené iba pre odborníkov, ale aj pre bežné obyvateľstvo. Mal by ho tak pochopiť každý, pretože by mal svoje konanie prispôsobiť tomu, čo je dovolené a čo nie. Akosi nedokážem vstrebať to, že ak to nechápem ja, tak ako to môže pochopiť napr. človek, ktorý má len podpriemernú inteligenciu alebo nevyštudoval žiadnu vysokú školu, či dokonca ani nezmaturoval?

Možno je chyba vo mne a len neviem čítať a keby bolo k tomu inštruktážne vidieo aj s manuálom tak to pochopím. :D. To vlastne je a volá sa to školenie, a tam za odmenu zas dostanete kopec nudného textu, ktorým sa je potrebné prehrýzť. Ale človek si aspoň uvedomí, že nieje v tom sám a všetci prítomní potrebujú menšiu nápovedu.

A tým sa dostávam k záveru môjho prvého článku tento rok, ktorý bude rovno mojím predsavzatím ako poraziť "Ničotu" a to opäť začať písať aspoň články k téme týždňa.

Pekný zvyšok víkendu praje

Pimpinela

zdroj obrázku: http://www.world-of-lucid-dreaming.com/image-files/jeremiah-morelli-dreaming.jpg
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 NeFeReT NeFeReT | Web | 28. července 2016 v 16:23 | Reagovat

Perfektne napísaný článok, veľmi som sa pobavila na odseku, kde zákony prirovnávaš k bludisku. Naozaj sú ako bludisko, z ktorého vykľučkuje len staviteľ, alebo človek, ktorý sa v ňom motá príliš dlho. A podľa môjho názoru sú tie zákony presne také, aké ich chcú tí, čo ich vytvárajú.
A čo sa týka Ničoty, tá je u každého. Ja študujem slovenskú literatúru a poviem ti, čítanie ton beletrizovaných a veršovaných textov mi Ničotu zrovna premôcť nepomáha. Skôr mi iba pridáva k nechuti konečne si sadnúť a napísať niečo sama. A ide aj o starnutie. Často starší hovoria, že keď vyrastieš , prestaneš snívať. A je to tak. Hoci to nejde súmerne s vekom. Jeden stratí svoje vnútorné dieťa v 15, iný s ním zomrie.

2 Bibi Bibi | E-mail | 7. února 2018 v 2:27 | Reagovat

Ahoj neviem či sem este chodiš ale tvoje blogy som citala z velkou radostou a najradsej mam draca a hermi skoda ze uz nepises ja tiez pisem no zatial nikde nezverejnujem lebo raz som zverejnila a vysmiali ma zacni znova pidat prosim

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.